HISTÓRIA

1972

U spolužiaka na gymnáziu Jožka Gregora som uvidel výsev s asi 3-5 mesačnými semenáčikmi kaktusov. Dal mi vtedy pár semienok, niekoľko rád a šiel som do toho. On tým fakticky skončil a mňa to drží doteraz. Možno preto, že sa stal profesionálny biológ s orientáciou na plazy to ako relax nepotreboval. Ja ako fyzik asi áno.

Teda z prvého **výsevu** zostala len jedna Rebutia, stále som mal pri nej napísané : Rebutia zures ale nikde som taký druh nemohol najsť, Potom som prišiel na to, že na sáčku bolo napísané Rebutia zmes. Už ju nemám, myslím, že ma opustila s diagnózou hniloba

1973-1975

Ďalší výsev bol lepší a do dnešného dňa mám 2ks. Parodia chrysacanthion a odnož z Gymnocalycium baldianum, z ktorého sa vykľulo Gymn. andreae. Ďalší výsev bol zase k ničomu. Vtedy sa mi podarilo kúpiť z kvetinovej seini v Náchode niekoľko kaktusov. Na tú dobu mali pokrokový ponukový list A toto sú zakúpené kaktusy :

• Frailea grahliana (dlho som ju množil semenami, ale už nemám ani jednu)
• Mamillaria bocasana
• Notocactus ottonis (v skutočnosti submamulosus.Mám semenáče)
• Mamillaria rhodantha Mám ju doteraz, má 4 hlavy
• Lobivia hertrichiana mám odnože
• Cereus peruvianus Pri výške cca 1,2m kvitol,ale pri jednom kritickom zimovaní zmrzol
• Cereus peruvianus f.monstroza Mám ho
• Trichocereus schickendantzii Nie je
• Gymnocalycium qehlianum Bol to môj oblúbenec, ale aj tak ma po pár rokoch opustil.
• Chamaecereus silvestrii
Už ho nemám

To už som sa začal cítiť, ako kaktusár. A v tom čase sa mi podarilo zakúpiť 2. vydanie knihy " Pěstujeme kaktusy" od Fleischera a Schűtza. Myslím, že táto kniha mala na moje kaktusárenie najväčší vplyv.
Ďalšie roky sedemdesiate sa niesli v znamení výsevov s rôznou úspešnosťou. Kupoval som semená a občas i rastliny u pánov Obra, Ševčíka, Vajgla
V roku 1975 som pod vplyvom prekrásnych fotografií, vtedy Echinofosulocactusov na tituke časopisu Kaktusy objednal u Mudr. Vlčeka z Giraltoviec semenáče týchto kaktusov.

1976-1981

Mal som teda bedničku plnú Stenocactusov a tie utešene rástli.Spolu s nimi aj Južná Amerika: Neochilénie a Horridocactusy z výsevov a nejakých nákupov. Bolo treba presádzať, ale to som viac menej zvládal, možno lepšie, ako teraz. Čo som však hlavne vtedy nezvládol boli menovky. Kaktusy z toho obdobia mám bez menoviek doteraz. Viem, že im je to jedno a ja som sa s tým viac menej vyrovnal. Možno niekedy...
Z druhej strany je možné charakterizovať moje kaktusárstvo pestovateľským zariadením v ktorom som kaktusy pestoval.
Rodinný dom v ktorom sme bývali určil aj umiestnenie zbierky. Najprv to bolo parenisko s volne vysadenými kaktusmi, ale vtedy ich bolo skutočne málo. Neskôr som ich prestal dávať do zeme a ponechal v parenisku v kvetináčoch Pre väčšie kusy som vedľa postavil fóliový kryt Ten ma potom inšpiroval a postavil som fóliák z čiel otvorený a z časti na voľnej pôde,kde som tiež vysádzal. Zimoval som v prázdnej izbe, kde som podľa potreby púšťal resp. zastavoval radiátor. Takto som pestoval kaktusy viac rokov a myslím, že im to šlo k duhu.
Hlavná výhoda bola v tom že takýto spôsob nevyžaduje stálu prítomnosť pestovateľa, čo my vyhovovalo, keďže som v tom čase navštevoval VŠ. Po roku 1981 som sa presťahoval do vyženeného RD

1982-1993

V roku 1981 som sa oženil a presťahoval. Začali sme prerábať dom a na kaktusy moc času nezostávalo. Kaktusy zostali u rodičov a ja som ich chodil iba obzerať a presťahovávať na zimné resp. letné stanovište. Rástli pokojne bez experimentov s minimom vody a šlo im to k duhu.
Samozrejme som si niekoľko kaktusov zobral so sebou, ale ozaj len niekoľko, lebo na zimu som ich musel sťahovať k rodičom.Jeden kvetináč osadený Notocactus submamulosus, Lobivia hertrichiana, Mamillária gracilis a nejaká Aylostéra som si nechal celý rok bol vonku bez krytu len na jeseň som ho počas dažďov dával pod strechu. Na zimu som ho nemal kam dať a tak som ho strčil do pivnice, na policu, nič zvláštne, ale polica bola napadnutá drevomorkou a v pivnici bez dlážky stálo 5-35 cm vody celú zimu.Bolo mi to jedno tie kaktusy mi pripadali moc obyčajné, ale im to vôbec neuškodilo. Zimovali takto 2x. Odvtedy mám k nim úplne iný vzťah.

1994-1997

V roku 1994 som presťahoval všetky kaktusy aj s fóliákom do nového bydliska. Prvý rok som ich na zimu previezol opäť späť k rodičom, kde je pomerne veľa vhodných voľných priestorov. Ďalším rokom sa mi ich už odvážať nechcelo a tak som ich zimoval v nevykurovanej miestnosti na severnej strane. Teplota tam dosť klesala, určite aj k nule. Bilancia na jar bola neradostná. Boli to najväčšie straty, aké som doteraz mal...(minuta ticha)
Boli to hlavne Stenocactusy a najviac ma mrzel kvetuschopný Cereus peruvianus. Ani nasledujúce leto nebolo slávne. Na mieste, kde som mával fóliák som začal stavať

a kaktusy boli provizórne kadekde. Prikrýval som ich pred dažďom provizórne fóliou a niekedy som ju nestihol dať včas dolu. Dosť sa mi ich vtedy pripálilo. Sklenník som postavil a v 97-mom som už kaktusy na jar sťahoval pod sklo. V tom roku som sa opäť vrátil vážnejišie k výsevom (akože som vysial viac, ale to len pre mňa, pretože od 1981 som vysieval len sporadicky, pár druhov. Toto obdobie však považujem už sa súčasnosť (aj keď dnes je to už história).